Formula 1 a sport

Scuderia Ferrari

Motív vzpierajúceho sa koňa je jednou z najznámejších ikon svetového motoršportu. Na svete snáď neexistuje taká mýtická značka akou je Ferrari. Nie je považovaná iba za športovú, ale i za spoločenskú inštitúciu.

Scuderiu Ferrari založil Enzo Ferrari v roku 1929. Enzo sa narodil v roku 1898 a bol úspešným pretekárom. Od roku 1920 pracoval v Alfe Romeo a svoje poznatky neskôr zúročil pri zakladaní vlastnej značky.

Scuderia Ferrari ako jediná zo súčasných stajní v F1 stála už na štarte prvej historickej Veľkej Ceny. V roku 1950 súperil červený tím v konkurencii značiek Alfa Romeo, Maserati, Talbot a Gordini.

Prvého triumfu sa dočkalo Ferrari na Veľkej Cene Anglicka v Silverstone. V roku 1951 získal historický prvé víťazstvo Argentínčan Alberto Gonzalez.

Už o rok neskôr získal legendárny Alberto Ascari prvý jazdecký titul majstra sveta v monoposte Ferrari 500. Roky 1952 a 1953 boli pre talianskú značku veľmi úspešné. V oboch sezónach zvíťazili jej piloti na siedmich podujatiach.

Po zisku titulu majstra sveta v roku 1955, prestúpil fenomenálny Juan Manuel Fangio z Mercedesu do Ferrari. Scuderia navyše prebrala dizajn auta po Lancii, ktorá skončila v dôsledku finančných problémov. S monopostom Lancia-Ferrari dokázal Fangio okamžite získať ďalší titul majstra sveta (1956).

Fangio mal však napäté vzťahy s Enzom Ferrarim. Ich dôsledkom bol odchod Juana Manuela do konkurenčného Maserati hneď v nasledujúcej sezóne.

Prvým britským majstrom sveta v histórii sa stal v roku 1958 v sedadle červeného tímu Mike Hawthorn.

Časy sa však menili a tak museli Taliani vymyslieť niečo nové. Vtedy postavilo Ferrari slávne auto so žraločím nosom a Phil Hill sa s ním stal v roku 1961 majstom sveta. Sezóna však bola poznamenaná tragédiou, keď Hillov tímový kolega Wolfgang von Tips zahynul počas VC Talianska.

Ďalší šampión vo farbách Ferrari sa volal John Surtees (1964). Ten dosahoval pred svojím vstupom do F1 veľmi dobré výsledky ako motocyklový pretekár. Surtees mal podobne ako Hawthorn veľmi dobré vzťahy s Enzom Ferrarim. Napriek tomu opustil Scuderiu v roku 1966. 

V šestdesiatych rokoch sa tešilo Ferrari z konštrukčných trofejí v rokoch 1961 a 1964.

Nádherné obdobie prežívala Scuderia i v sedemdesiatych rokoch. Pohár konštruktérov získala až štyrikrát, vrátane hetriku v rokoch 1975, 1976 a 1977. Niki Lauda získal titul majstra sveta v rokoch 1975 a 1977. Slávny Rakúšan by ho získal i v roku 1976, ale hrôzostrašná nehoda na Nurburgringu mu skrížila plány. Len veľmi málo chýbalo a motoristický svet by prišiel o jednu zo svojích legiend. Titul tak o jeden bod získal James Hunt z McLarenu.

Ferrari ukončilo toto desaťročie vo veľkom štýle, keď Jody Scheckter v sezóne 1979 pomohol tímu svojím titulom majstra sveta k ďalšiemu zisku Pohára konštruktérov.

Potom však nastalo menej úspešné obdobie. V konkurenii sa začali veľmi úspešne presadzovať oponenti ako McLaren a Williams a Ferrari získalo len dva tituly v rokoch 1982 a 1983. 

Navyše, na jazdcov Ferrari si zasadlo i nešťastie, keď v roku 1982 tragicky zahynul Gilles Villeneuve počas tréningu na VC Belgicka.

Dôvodom úspechov McLarenu a Williamsu v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch bola ich výborná organizácia, zatiaľ čo Ferrari podliehalo skôr politickej atmosfére.

V roku 1989 zomrel vo veku 90 rokov zakladateľ tímu Enzo Ferrari. Až do svojej smrti riadil spoločnosť a uplatňoval svoj autokratický štýl riadenia.

Keď v septembri 1990 zvíťazilo Ferrari v Jereze, nik netušil, že na najbližší triumf si bude musieť červený tím počkať až do júla 1994. Faktom však je, že vtedajšie auto nebolo konkurencieschopné a navyše bolo nespoľahlivé.

Ferrari napriek tomu, že malo stále veľmi veľa fanúšikov na celom svete, nedokázalo konkurovať McLarenu, či Williamsu. Navyše, materská spoločnosť Fiat neposkytovala tímu potrebné finančné prostriedky.

Všetko sa pomaly začalo meniť príchodom nového šéfa Jeana Todta a dizajnéra Johna Barnarda. Ako veľmi šťastný ťah sa neskôr ukázalo angažovanie Michaela Schumachera z Benettonu v roku 1996.

Od roku 1999 už slávi Ferrari opät úspechy. Práve v tej sezóne totiž získalo po dlhom čase Pohár konštruktérov. Mohlo k nemu pridať i individuálny titul, no  Michaela Schumachera zastavila nehoda na Veľkej Cene Anglicka, po ktorej vynechal šesť pretekov. Miesto prvého pilota v kokpite Ferrari síce celkom dobre zaujal Ír Eddie Irvine, titul však získal Mika Häkkinen z McLarenu.

Michael Schumacher si však všetko vynahradil už o rok neskôr, keď s novým tímovým kolegom Rubensom Barrichellom získali ďalší konštrukčný titul pre Ferrari. Nemec mal veľmi dobrý úvod do sezóny, keď vyhral hneď prvé tri preteky. Napriek neskoršiemu zlepšeniu McLarenu slávil napokon Michael svoj tretí jazdecký titul (celkovo desiaty pre Scuderiu).

Rok 2001 bol pre tím s vzpínajúcim sa koňom v znaku ešte úspešnejším. Schumacher opäť dominoval a  spoločne s talianskou stajňou obhájili oba tituly.

Ak boli roky 1999 až 2001 úspešné, tak rok 2002 bol pre tím z Maranella excelentný. Michael Schumacher nepustil svojích súperov absolútne k ničomu a vyrovnal rekord legendárneho Juana Manuela Fangia v počte majstrovských titulov. O zisku piateho v poradí bolo rozhodnuté už šesť pretekov pred koncom sezóny a už o štyri podujatia neskôr bol istý i Pohár konštruktérov pre Ferrari.

Rok 2003 ukázal, že obhajoba titulu po tak suverénnej sezóne nemusí byť vôbec ľahká. Konkurenti z McLarenu a Williamsu sa neuveriteľne zlepšili a Ferrari malo neraz na mále. Schumacher a tím Ferrari však opäť dokázali svoju silu a neuveriteľnú schopnosť čeliť silnej konkurencii. Nemec zaznamenal šiesty majstrovský titul a Scudéria ďalším Pohárom konštruktérov potvrdila svoje jedinečné miesto v tomto športe.

Na správne ohodnotenie výkonov Ferrari v sezóne 2004 pravdepodobne neexistuje dostatok superlatívov. 15 víťazstiev z 18 pretekov, 29 pódiových umiestnení, 32 bodovaných umiestnení a iba dva nedokončené preteky – to všetko hovorí samo za seba. Šasi F2004 bolo vskutku mimoriadne kvalitné. 

Sezóna sa začala Veľkou cenou Austrálie, na ktorej Michael Schumacher pomerne ľahko zdolal svojho tímového kolegu Rubensa Barrichella. Nemecký pilot zvíťazil i v nasledujúcich štyroch pretekoch a už bolo v podstate jasné, kto sa stane majstrom sveta. Potom však prišli i malé problémy. Michael kolidoval v monackom tuneli s Juanom Pablom Montoyom a zo šiestej veľkej ceny sezóny musel nútene odstúpiť. Prerušil tým svoju šnúru víťazstiev. Preteky sa nakoniec skončili zaslúženým víťazstvom Jarna Trulliho. Ferrari totiž spravilo taktickú chybu a po kvalifikácii bolo víťazstvo niektorého z pilotov Scudérie v podstate vylúčené. V Monte Carle sa predbieha mimoriadne ťažko a tak si Trulli svoju kvalifikačnú pozíciu bez problémov uhájil.

Ďalších sedem pretekov pokračovalo v nastúpenom trende z úvodu sezóny. Michael Schumacher vyhral VC Európy, Kanady, USA, Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka i Maďarska. Po trinástich pretekoch mal teda na svojom konte 12 víťazstiev a neuveriteľných 120 bodov!!! Prišli preteky v belgickom Spa Francorchamps, na ktorých mohol rozhodnúť o svojom siedmom titule majstra sveta. Nakoniec v Spa dominoval fínsky pilot Kimi Räikkonen, no Schumimu stačilo na potvrdenie titulu i druhé miesto. V Maranelle sa teda mohlo začať oslavovať...

Potom nemecký pilot evidentne zvoľnil a svojimi výkonmi sa nepribližoval úvodu sezóny. V Monze spravil niekoľko chýb a po šmyku bol rád, že sa mu podarilo dosiahnuť aspoň na druhé miesto. Rád bol aj Rubens Barrichello, ktorý získal vôbec prvé víťazstvo v roku 2004. Nasledovala Veľká cena Číny, kde si Brazílčan Rubinho svoj taliansky úspech zopakoval a upevnil si druhé miesto v Pohári jazdcov. Tieto preteky boli pravdepodobne najhoršie pre Michaela Schumachera. Nemec spravil obrovské množstvo chýb, navyše sa naňho lepila smola – takže nakoniec obsadil až dvanáste miesto. Priveľmi však nesmútil, lebo už mu v podstate o nič nešlo.

Z nezdaru sa spamätal veľmi rýchlo a na Veľkej cene Japonska v Suzuke bolo všetko v starých známych koľajách. Na posledných pretekoch v Brazílii zahralo proti Ferrari počasie a víťazstvo nakoniec oslavoval Juan Pablo Montoya z Williamsu. Piloti Ferrari nezvolili najvhodnejšie obutie svojich monopostov a na viac ako konečné tretie miesto Barrichella a siedme Schumachera nemali.

Tím z Maranella na čele s dizajnérom Rorym Byrneom v roku 2004 mimoriadne prekvapil. Spočiatku sa zdalo, že konzervatívny monopost Ferrari by nemal mať proti inovatívnemu dizajnu McLarenu či Williamsu veľké šance, no nakoniec bolo všetko inak. Spoločne s fantastickým motorom Ferrari 053 V10 taliansky tím dominoval azda ako nikto predtým. S jeho výkonmi v roku 2004 sa dá porovnať iba dominancia McLarenu a Hondy zo sezóny 1988.

Do červenej stajne po sezóne pribudol nový testovací pilot, ktorým sa stal 30-ročný Španiel Marc Gené. Zmluvu s Ferrari podpísal 22. novembra 2004.

Na sezónu 2005 chce tím Scuderia Ferrari čo najrýchlejšie zabudnúť. Po rokoch dominancie totiž nastal pád a červení obsadili so ziskom rovných 100 bodov celkové tretie miesto v Pohári konštruktérov.

Do Austrálie pricestoval tím z Maranella s modifikovaným minuloročným modelom F2004. Toto auto bolo prispôsobené novým technickým pravidlám a obsahovalo viaceré komponenty z nového monopostu F2005.

Obhajca majstrovského titulu patril k najväčším favoritom a do Melbourne odchádzal s tými najvyššími ambíciami. Predsezónne testy sa odohrávali v chladných podmienkach a Ferrari s pneumatikami Bridgestone jazdilo lepšie časy, než konkurenti prakticky len na mokrej trati. Aj napriek tomu bola Scudéria naladená optimisticky.

Ferrari získalo v roku 2004 v Albert Parku double. Za víťazným Michaelom Schumacherom skončil jeho kolega Rubens Barrichello, ktorý mal pred tretím Alonsom náskok 20 sekúnd. Týmto výsledkom vtedy červení vyrazili rivalom dych a naznačili svoju dominanciu v nasledujúcich mesiacoch. Teraz to v Austrálii dopadlo horšie, ale katastrofa to nebola. Rubens Barrichello preťal v Melbourne cieľovú pásku o šesť sekúnd neskôr, než Giancarlo Fisichella. Vďaka Brazílčanovi viezlo Ferrari z Austrálie osem bodov. Jeho tímový kolega Michael Schumacher kolidoval 15 kôl pred koncom s Nickom Heidfeldom a poškodené auto odstavil v boxoch Scudérie. Názory na vinníka kolízie sa líšili, ale samotný Nemec ju označil ako bežnú súťažnú a pilota Williamsu nevinil.

Aj napriek nádejám na kvalitný výsledok prežilo Ferrari v Sepangu jeden z najhorších dní v posledných rokoch. Rubens Barrichello skončil po 50-tich kolách s kompletne zničenými pneumatikami Bridgestone a Michael Schumacher preťal cieľovú pásku na nelichotivom siedmom mieste.

Po testoch v Mugelle sa Scudéria rozhodla, že nastal čas na veľkú premiéru nového auta F2005. Tá ale dopadla katastrofálne. Rubens Barrichello sa trápil počas celého víkendu a pokazená prevodovka mu zabránila v účasti vo väčšine piatkového a sobotného programu. Z Maranella mu dopravili súkromným lietadlom novú prevodovku, ale tá zradila Brazílčana už v závere kvalifikačného kola. Barrichello napokon do cieľa pretekov došiel, ale jeho jazda pripomínala skôr kalváriu. Rubens mal podobne ako v Malajzii veľké problémy s pneumatikami Bridgestone a v poslednom kole ho o zisk bodu obral David Coulthard z Red Bullu.

Pre Michaela Schumachera sa víkend vyvíjal lepšie a do pretekov dokonca štartoval z druhej priečky. Už v 11. kole ale musel predčasne skončiť po strate hydraulického tlaku. Ferrari tak opustilo Bahrajn s prázdnymi vreckami a pred domácou VC San Marína malo čo robiť.

Na domácej trati v Imole predviedol Michael Schumacher pred očami talianskych tifosi veľký comeback. Po štarte z trinásteho miesta sa najprv zásluhou stratégie dostal na tretiu priečku, potom predbehol Jensona Buttona a až do poslednej chvíle naháňal Fernanda Alonsa. Jeho dvanásťkolový súboj s budúcim majstrom sveta patril medzi vrcholy celej sezóny 2005 a ani jedného fanúšika F1 nemohol nechať chladným. Napokon sa mu síce Alonsa predbehnúť nepodarilo, ale Nemec mal radosť i z prvého pódia v roku 2005. Jeho kolega Rubens Barrichello mal smolu a kvôli poruche elektroniky musel odstúpiť predčasne.

ovzbudení výkonom z Imoly cestovali červení do španielskej Barcelony. Tam sa ale na miesto potvrdenia nárastu formy konala ďalšia blamáž stajne so vzpínajúcim sa čiernym koňom v logu. Počas prvej polovice pretekov sa zdalo, že taktika Michaela Schumachera je dosť dobrá na úspech, no potom prišla zmena. Michael získaval jednu pozíciu za druhou, no nakoniec mu vypovedali službu pneumatiky Bridgestone. Všetko ostatné mohlo byť akokoľvek dobré, najslabším ohnivkom červenej reťaze boli na domácej pôde Alonsa gumy. Michael Schumacher po dvoch defektoch VC Španielska nedokončil a odstúpil. Rubens Barrichello nemal problémy s pneumatikami, ale doplatil na penalizáciu, ktorou bol potrestaný po výmene motora a kvôli ktorej štartoval z predposledného radu.

 V Monaku to bolo určite lepšie, ale gustu náročných priaznivcov Ferrari určite nevyhovelo. Piloti Michael Schumacher a Rubens Barrichello totiž získali len tri body za siedme a ôsme miesto. V minulosti boli zvyknutí na iné výsledky, ale vzhľadom na vývoj víkendu bola Scudéria spokojná aspoň s nejakým bodovým ziskom.Nemecký šampión mal po štarte z jedenástej priečky kusisko smoly. Najprv ostal stáť za pilotom Minardi v zákrute Mirabeau a potom prišiel po náraze do Coultharda o predné krídlo. Útechou mu mohlo byť aspoň najrýchlejšie kolo pretekov. Rubens doplatil na zhasnutie motora v boxoch.

Preteky na Nurburgringu znamenali návrat Ferrari na pódium. Rubens Barrichello dokázal zúžitkovať taktiku troch zastávok v boxoch a do cieľa došiel na treťom mieste. Za druhým Nickom Heidfeldom z Williamsu pritom zaostal len o 2 sekundy. Zabodovať dokázal aj jeho kolega Michael Schumacher, ktorý skončil na piatej priečke. Rodák z Kerpenu sa sťažoval na výkon pneumatík a raz sa dokonca dostal na chvíľku mimo trať.

Po zlepšení z Nurburgringu predstavovala VC Kanady ďalší krok napred. Tím Scuderia Ferrari získal v Montreale druhé i tretie miesto a mal  tak dôvod na radosť. Michael Schumacher štartoval do pretekov z druhej priečky a tá mu patrila i po 70-tich kolách. Rubens Barrichello musel štartovať až z pitlane, ale po bezchybnom výkone sa napokon objavil spoločne so svojim kolegom na pódiu.

Ešte lepší výsledok dosiahli červení v druhých zámorských pretekoch. V USA dosiahol Michael Schumacher prvé víťazstvo sezóny 2005 a víťazné double podčiarkol druhým miestom Rubens Barrichello. Aj napriek tomu sa ale piloti Scudéria tvárili na pódiu ako na pohrebe a šampanské ani neotvorili. Dôvod bol veľmi jednoduchý – preteky v Indianapolise sa po odstúpení tímov Michelinu zmenili na trápnu frašku. Na trati krúžilo len šesť áut a stajne Jordan a Minardi nemohli predstavovať pre Ferrari ani ten najmenší problém.

Návrat do Európy ale predstavoval návrat do neúprosnej reality sezóny 2005. V plnej konkurencii totiž Ferrari na najlepších nemalo.
Zisk pódia predstavuje za normálnych okolností dôvod na radosť. Vo Francúzsku sa ale ukázalo, že tomu tak vždy nemusí byť.  Problém bol v tom, že hoci Michael Schumacher obsadil v Magny Cours tretie miesto, na víťaza stratil takmer celé kolo. A to nebývalo vo Ferrari zvykom. A čo bolo ešte horšie, Rubens Barrichello nedokázal získať ani bodovanú priečku. Brazílčanovi postupne „odchádzali“ brzdy a napokon mohol byť rád, že vôbec došiel do cieľa.

Tím Scuderia Ferrari sa v Anglicku opäť nevyznamenal. V Silverstone obsadili piloti Michael Schumacher a Rubens Barrichello len šieste a siedme miesto a to stajňu z Maranella uspokojiť nemohlo.

Náplasťou na ubolené duše tifosi nebola ani VC Nemecka. Michael Schumacher mal na domácej trati v Hockenheime výborný štart a po prvom kole jazdil za Räikkonenom a Alonsom na treťom mieste. Postupom času však začali jeho zadné pneumatiky strácať priľnavosť a tak napokon došiel do cieľa až na piatej priečke. Rubens Barrichello štartoval až z pätnástej priečky a na bodovaný dojazd vzhľadom na rýchlosť monopostu F2005 pomýšľať nemohol.

Michael Schumacher si po štarte v Maďarsku dokázal udržať svoju pole position z kvalifikácie, ale po druhom pitstope sa už ocitol za chrbtom Kimiho Räikkonena. Nemecký šampión si napokon došiel po druhé miesto, ktoré bolo pre Ferrari vzhľadom na posledné obdobie veľkým povzbudením. Rubens Barrichello doplatil na kontakt s Jarnom Trullim v prvej zákrute a po výmene predného krídla už väčšinu pretekov bojoval len s Fernandom Alonsom o nebodované pozície.

Na víkend v Turecku Ferrari nespomínalo v dobrom. Rubens Barrichello skončil až na desiatom mieste a Michael Schumacher po kolízii s Markom Webberom preteky napokon ani nedokončil. Ešte horšie to bolo v Taliansku. Tím Scudéria Ferrari zažil na domácej pôde v Monze veľké sklamanie. Michael Schumacher skončil desiaty a Rubens Barrichello dokonca až dvanásty. Červený tím tak nezískal pred tisíckami tifosi ani bod.

Michael Schumacher trať v Spa miluje. Preteky v roku 2005 mu ale nevyšli. Hoci ho Ardény nesklamali a i tentoraz mu pripravili mokrú trať, skončilo jeho úsilie po náraze Takumu Sata do zadnej časti jeho auta pred vlásenkou La Source. Lepšie dopadol Rubens Barrichello, ktorý skončil na piatom mieste a získal tak svoje prvé body od VC Veľkej Británie.

Sedemnásobný majster sveta Michael Schumacher v Brazílii odovzdal majstrovskú korunu do rúk Fernanda Alonsa. Nemecký pilot sa so svojim titulom rozlúčil ziskom štvrtého miesta. Solídne preteky odjazdil aj Rubens Barrichello, ktorý získal pre Ferrari tri body za šieste miesto.

Tím Ferrari prežil v Suzuke rušné preteky. Michael Schumacher predviedol pekné súboje s Fernandom Alonsom (Španiel ho nádherne predbehol v 130R) i Kimim Räikkonenom a napokon skončil na siedmej pozícii. Rubens Barrichello doplatil na výlet do štrkovej zóny v prvom kole. Do cieľa došiel napokon až ako dvanásty.

VC Číny vyzerala z pohľadu Ferrari tak, ako väčšina sezóny 2005. Scudéria sa v Šanghaji radostného záveru ročníka nedočkala a napokon nezískala ani bod. Michael Schumacher vypadol po šmyku a Rubens Barrichello sa s Ferrari rozlúčil len dvanástym miestom.

“Bol to zlý koniec sezóny plnej sklamania. Dnes sme nezískali ani bod. Nebolo to po prvýkrát. Spoločne s Bridgestone sme prežili slabý víkend. Vzhľadom na podmienky je tretie miesto tímu i Michaela v konečnom poradí malým zázrakom,“ rekapituloval VC Číny i celú sezónu 2005 Jean Todt. „Veríme, že budúci rok bude vyzerať úplne inak. Robíme všetko preto, aby sme sa vrátili na špicu. Spoločne s priateľmi z Bridgestone nás čaká veľa práce. My im však veríme. Chcem sa poďakovať Rubensovi za všetko, čo pre nás počas svojej éry vo Ferrari odviedol. Určite sme sa s ním chceli rozlúčiť inak, ale predné pneumatiky ho pripravili o miesto v prvej osmičke.“

Michael Schumacher nazbieral celkovo 62 bodov a obsadil tretiu priečku pred Juanom Pablom Montoyom z McLarenu. Rubens Barrichello sa s Ferrari rozlúčil ôsmim miestom, pričom k tretiemu miestu Scudérie v Pohári konštruktérov prispel ziskom 38 bodov. V sezóne 2006 už Rubinho hájil farby stajne BAR Honda. V Maranelle ho nahradil Felipe Massa, ktorý už v minulosti vo Ferrari pôsobil ako testovací pilot.

Zaujímavým momentom roku 2005 boli testy tímu Ferrari s hviezdou seriálu MotoGP Valentinom Rossim. Z finančného hľadiska bolo dôležité predĺženie zmluvy s tabakovým gigantom Philip Morris (Marlboro), ale na druhej strane i strata Vodafone od roku 2007.

V roku 2006 prežil tím Scuderia Ferrari solídnu, ale nie majstrovskú sezónu. A ak do Maranella neputuje majstrovská trofej, je to vždy neúspech. Boj o titul napokon červení s Renaultom prehrali, ale na rok 2006 tifosi určite nikdy nezabudnú. Bola to totiž prvá sezóna Felipeho Massu vo Ferrari, ale najmä posledná v kariére Michaela Schumachera. Ten vyhral v uplynulom ročníku sedem pretekov a obsadil druhú priečku za Fernandom Alonsom. Jeho brazílsky kolega stál na najvyššom stupienku dvakrát a v celkovom hodnotení mu patrila bronzová pozícia.

V rámci predsezónnej prípravy testovala Scudéria so svojim novým autom 248 F1 aj na okruhu v Bahrajne a to sa jej neskôr oplatilo. Michael Schumacher totiž získal v Šakhire pole position a v pretekoch viedol najviac kôl. Napokon o svoje vedenie prišiel po druhom pitstope, ale aj druhé miesto bolo pre Ferrari po sklamaní z roku 2005 dôvodom na spokojnosť. Menej sa darilo Felipe Massovi. Brazílčan predviedol divákom šmyk, v boxoch ho pripravili mechanici o množstvo cenného času a do cieľa napokon došiel bez bodov.

Po štarte z chvosta štartového poľa sa dokázal Felipe Massa v Malajzii vďaka taktike jednej zastávky prebojovať až na piate miesto. Brazílčan tak získal svoje prvé body vo Ferrari a zároveň po prvýkrát porazil svojho skúsenejšieho kolegu Michaela Schumachera. Ten v závere jazdil tesne za ním, ale uspokojiť sa musel s tromi bodmi.

V Melbourne prežilo Ferrari katastrofálny víkend. Felipe Massa skončil už v prvej zákrute po kolízii s Christianom Klienom a Michael Schumacher narazil do múru v poslednej zákrute počas prejazdu 33. kola. Červení tak neviezli z Austrálie ani bod.Tím Scuderia Ferrari Marlboro sa konečne dočkal až počas VC San Marína. Na domácej trati v Imole  totiž získal svoje 184. víťazstvo zo 727 štartov v F1. Michael Schumacher vyhral svoje 85.preteky  v kariére, pričom v Imole triumfoval už po siedmykrát.

Na Nurburgringu si tím Ferrari na svoje konto pripísal druhé víťazstvo v sezóne. Michael Schumacher štartoval z druhého miesta, napokon sa ale po druhej zastávke v boxoch dostal do čela a prvú priečku už nikomu neprepustil. Felipe Massa skončil tretí a na pódiu sa teda poriadne červenalo. Pre Brazílčana to bolo vôbec prvé pódium v kariére. Talianske Ferrari bolo počas Veľkej ceny Španielska jediným tímom, ktorý sa rýchlostne dokázal vyrovnať Renaultu. Michael Schumacher skončil druhý za víťazným Alonsom, Felipe Massa obsadil štvrtú priečku a dosiahol najrýchlejšie kolo pretekov.

Na Monako nebude Ferrari spomínať v dobrom. Michael Schumacher síce najprv v sobotu získal pole position, ale potom ho stewarti potrestali za kontroverzný parkovací manéver prepadom na posledné miesto štartového roštu a v pretekoch sa tak musel pracne prebíjať cez husté pole pilotov. Napokon získal pre Scudériu aspoň piate miesto. Felipe Massa štartoval po zbabranej kvalifikácii z posledného radu a na viac ako deviate miesto napokon nesiahol.

Tím Scuderia Ferrari podal v Silverstone veľmi kvalitný výkon. Michael Schumacher sa zásluhou taktiky a rýchlej druhej zastávky dostal napokon až na druhé miesto. Jeho kolega Felipe Massa pridal ďalšie cenné body za piate miesto.Na chlp rovnaký výsledok zopakovali červení aj v Montreale. Najmä Michael Schumacher sa prezentoval bojovným výkonom a zaujal najmä predbehnutím Räikkonena v samom závere. Massovi pomohla taktika jednej zastávky.

V USA prežil tím Ferrari najlepšie preteky v sezóne a vybojoval si prvé double v roku 2006. Pre Scudériu to bolo celkovo 21. dvojité víťazstvo v histórii F1 a šieste na trati v Indianapolise. Michael Schumacher vybojoval svoje 87. víťazstvo z 242 štartov.

Skvelé preteky prežila stajňa z Maranella i v Magny-Cours. Ferrari vyhralo na Veľkej cene Francúzska už 15. krát, celkovo triumfovalo v 187 zo 734 veľkých cien histórie. Michael Schumacher vyhral svoje 88. preteky z 243 štartov, osemkrát triumfoval vo Francúzsku. Felipe Massa obsadil tretie miesto.

Tím Ferrari získal v Nemecku 188. víťazstvo vo svojej histórii. Michael Schumacher zároveň rozjasal domácich priaznivcov svojim 89. triumfom kariéry. Dokonalý úspech Scudérie podčiarkol druhou priečkou Felipe Massa a v Scuderii tak oslavovali výsledok snov.

V Budapešti premárnilo Ferrari obrovskú šancu. Ešte štyri kolá pred koncom jazdil Michael Schumacher na druhej pozícii a v tej chvíli to vyzeralo tak, že sa náskok Alonsa v priebežnom šampionáte zredukuje na tri a náskok Renaultu pred Ferrari na púhe dva body. Potom ale Schumi zbytočne tvrdo zaútočil na Heidfelda a do cieľa po kolízii nedošiel. V jeho prospech ale neskôr zahrala diskvalifikácia Roberta Kubicu, po ktorej získal napokon aspoň bod. Vďaka tomuto trestu si polepšil i Felipe Massa, ktorý sa posunul na siedmu priečku.

V Turecku získal tím Ferrari už svoje šieste víťazstvo v sezóne 2006. Z celkového počtu 737 pretekov vyhrali červení 189. Najväčšiu radosť z neho mal samozrejme Felipe Massa, pre ktorého to bol vôbec prvý triumf v kariére.

Domáca trať Scudérii v roku 2006 priala a po Imole vyhrali červení aj v Monze, kde získali siedme víťazstvo sezóny. Pre Michaela Schumachera to bolo jubilejné 90. víťazstvo v kariére a piaty triumf na tejto trati. Ešte dôležitejšie boli ale udalosti, ktoré nastali po pretekoch. Nemec totiž oznámil ukončenie kariéry a Ferrari vzápätí prezradilo, že jeho miesto zaujme v roku 2007 Kimi Räikkonen.

"Neviem kde by som mal začať,“ povedal Jean Todt. „Moje pocity sú zmiešané. Získali sme fantastický triumf, ale na druhej strane prichádzame o fantastického pilota. Samozrejme, že ja som už o jeho rozhodnutí istý čas vedel, ale oficiálne oznámenia prišlo až dnes. Je výborné, že sa tak stalo v deň jeho víťazstva. Pre nás je toto víťazstvo dôležité, pretože sa zrodilo pred zrakmi zamestnancov Ferrari na tribúne pri zákrute Parabolica. Okrem toho sme potešili tisícky našich fanúšikov. Auto, pneumatiky Bridgestone i celý tím podali skvelý výkon. Tento výsledok nás posunul na čelo Pohára konštruktérov a zároveň sme výrazne zredukovali stratu aj v druhom šampionáte. Je mi ľúto Felipeho, ktorého pripravila o body neplánovaná zastávka. Väčšinu času strávil v premávke a to mu neumožnilo uplatniť rýchlosť auta. Je to škoda, pretože počas celého víkendu bol veľmi rýchly. O tituloch sa rozhodne v posledných troch pretekoch. Naša konkurencia je veľmi silná, ale my sme odhodlaní naplniť svoje ciele. Motivácia nám veru nechýba. Musíme ostať sústredení a spoločne zlepšovať auto Ferrari až do poslednej chvíle. Zisk titulu by bol totiž určite tým najkrajším ukončením jednej krásnej kapitoly."

Michael Schumacher získal v Číne siedme víťazstvo sezóny, ktoré znamenalo jeho prvý triumf na tejto trati. Felipe Massa štartoval z chvosta poľa a do cieľa napokon nedošiel. 

Suzuka bola dejiskom rozhodujúcich pretekov sezóny. Práve tam sa totiž prakticky rozhodlo o titule. Fernando Alonso vyhral, zatiaľ čo Schumi do cieľa nedošiel. Situáciu v Pohári konštruktérov zachraňoval druhým miestom Massa. Ferrari aj napriek zisku pódia samozrejme smútilo. Ešte po polovici pretekov to vyzeralo na víťazstvo Michaela Schumachera, ale potom mu vybuchol motor a tým pádom sa rozplynuli i šance na ôsmy majstrovský titul. V Pohári konštruktérov už navyše strácalo Ferrari deväť bodov.

Michael Schumacher vtedy tušil, že kariéru titulom nezakončí: „Máme skvelý tím. Spoločne vyhrávame i prehrávame. Chlapci zo seba vydali maximum a s ich prácou môžem byť maximálne spokojný. Takéto incidenty sa stávajú a sú súčasťou súťaženia. Viedol som preteky, ale potom mi zlyhal motor. To je asi najľahšie zhodnotenie týchto pretekov. Taká je Formula 1. Od Kanady sme toho dosiahli veľa a tak môžeme byť hrdí. Zmazali sme stratu 25 bodov a to je veľký výsledok. Teraz strácame v Pohári konštruktérov 9 bodov a šanca na tento titulu pred Brazíliou stále žije. Jazdecký titul je stratený. Nechcem vešať hlavu, ale nemôžem veriť v zlyhanie môjho rivala. Takto by som ani titul získať nechcel."

Sezónu 2006 ukončil tím Scuderia Ferrari Marlboro vo veľkom štýle. V Brazílii si pripísal deviate víťazstvo v sezóne a Felipe Massa získal svoj druhý triumf v kariére. Michael Schumacher obsadil po fantastickom výkone štvrté miesto. Po tom, čo ho zradila technika v tretej fáze kvalifikácie získal v úvode okamžite niekoľko miest k dobru a z desiatej priečky sa po deviatich kolách prepracoval na piatu. Pri predbiehaní Giancarla Fisichellu však dostal defekt a prepadol sa na posledné miesto. Až do konca bojoval ako lev, ale na viac ako štvrté miesto to stačiť nemohlo.

Michael Schumacher po svojich posledných pretekoch v kariére povedal: "Veľmi sa teším z Felipeho, ktorý odjazdil úžasné preteky. Preňho je skvelé, že sa stal prvým Brazílčanom po Ayrtonovi Sennovi, ktorý vyhral v Interlagose. Pre mňa by bolo lepšie, ak by som sa dostal aspoň k nemu na pódium. Fernandovi by som rád pogratuloval. Moje preteky boli pokazené po defekte, ktorý som dostal v deviatom kole pri predbiehaní Fisichellu. Ani som o tom nevedel, kým mi to tím neoznámil cez vysielačku. Potom som sa vďaka úžasnému autu a výnimočným pneumatikám Bridgestone predieral nahor. Dnes sa končí moja pretekárska kariéra. Pre mňa je to veľmi zvláštny moment, prežil som ju s fantastickými ľuďmi, s rodinou Ferrari. Vedel by som im povedať tak veľa, ale ťažko sa mi hľadajú správne slová..."

Tím Scuderia Ferrari stál v sezóne 2007 pred veľkou úlohou. Po dlhých rokoch totiž nastupoval do nového ročníka po prvýkrát bez legendárneho Michaela Schumachera a Maranello opustili i technický riaditeľ Ross Brawn a šéf oddelenia motorov Paolo Martinelli.

Odborníci hovorili o rozpade tímu snov a pred sezónou sa práve preto favorizoval skôr McLaren. Jean Todt ale dokázal zmanažovať tím výborne a pod jeho velením rástli z pretekov na preteky nový športový riaditeľ Stefano Domenicali a technický riaditeľ Mario Almondo.

K osvedčenému Felipemu Massovi pribudol Kimi Räikkonen, ktorý mal po pôsobení v McLarene povesť najrýchlejšieho smoliara na svete.

Zimné testy nasvedčovali, že to s Ferrari nebude zlé a tento fakt potvrdila hneď úvodná Veľká cena Austrálie, kde Kimi doslova deklasoval konkurenciu. Fín získal hneď počas svojho prvého súťažného víkendu v červenom pole position, najrýchlejšie kolo a víťazstvo. Taký úžasný štart nemal v Maranelle ani Schumacher.

V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sa však ukázalo, že McLaren bude veľmi ťažkým súperom. Fernando Alonso a Lewis Hamilton začali vyhrávať, zatiaľ čo Ferrari doplácalo na občasné technické poruchy. Menší úpadok formy sa navyše pripisoval nehode v aerodynamickom tuneli na základni Scudérie.

Sezóna 2007 sa niesla v  znamení kvalitného štvorboja, keď boj o titul zvádzali Räikkonen, Massa, Alonso i Hamilton. Felipe dokázal svoje kvality víťazstvami v Bahrajne i Španielsku, Kimi odpovedal triumfami vo Francúzsku a Británii. V tej fáze roka ale viedli strieborné šípy.

V druhej polovici roka vypukol veľký špionážny škandál, ktorého hlavnými aktérmi bol Nigel Stepney z Ferrari a Mike Coughlan z McLarenu. Po niekoľkotýždňových osočovaniach, obvineniach a hľadaní dôkazov napokon FIA vyradila McLaren z Pohára konštruktérov a Scudéria tak získala predčasne prvý titul sezóny. Ako sa ale neskôr ukázalo, tento titul by získala tak, či onak.

Na trati medzitým pokračovali tuhé boje, pričom ako prvý vypadol z hry Felipe Massa. Ten síce vyhral v Turecku, ale v Maďarsku a Taliansku nebodoval a to ho prakticky odsunulo na vedľajšiu koľaj. Oveľa lepšie bol na tom ale Kimi Räikkonen, ktorý nabral v závere roka fantastickú formu a v posledných siedmich pretekoch nezískal horšie ako pódiové umiestnenie. V Belgicku, Číne a Brazílii navyše vyhral a tak sa napokon tešil zo svojho prvého titulu majstra sveta.

Dráma to však bola riadna, veď ešte pred poslednými pretekmi roka mal McLaren všetko vo svojich rukách. Najväčším favoritom bol Hamilton, väčšie šance ako Kimi mal i Alonso. Sao Paolo ale strieborným šípom neprialo a šťastena sa napokon usmiala práve na Räikkonena, ktorý podal v Južnej Amerike výkon hodný majstra.

"Pre mňa je ťažké opísať slovami to, čo momentálne cítim. Sú to neuveriteľné emócie," tešil sa v Brazílii Räikkonen. "Tímu sa chcem za všetko, čo pre mňa v tomto roku spravili, poďakovať. Aj keď som prežil ťažké chvíle a vyzeralo to ak, že už nemám šancu, nikdy sme sa nevzdali a dnes sme boli odmenení. Ďakujem aj mojim rodičom, manželke Jenni a každému, kto mi veril. Dosiahol som niečo, o čo mi išlo už veľmi dlho. Všetko ostatné pre mňa bude extra. Felipeho pomoc bola dobrá, bol úžasný. Museli sme získať double a potom čakať, čo spravia ostatní. Tentoraz sa veci vyvinuli našim smerom a stalo sa nečakané. Pre mňa to bol veľmi pekný rok, v ktorom som si F1 užil tak, ako nikdy predtým. Vo Ferrari som našiel skvelú rodinu a som hrdý na to, že som titul získal práve s nimi."

Šťastný bol i šéf tímu Jean Todt: "Sen, ktorý sa zdal byť nemožný, sa stal realitou. Preteky zvládli naši piloti i tím perfektne, čo je po pohľade na jednotlivé detaily zrejmé. Museli sme získať double a potom čakať na to, čo spravia naši súperi. Potrebovali sme aj pomocnú ruku ostatných. Máme dva tituly, deväť víťazstiev, štyri double, deväť pole positions, dvanásť najrýchlejších kôl v pretekoch: to sú výnimočné čísla sezóny, v ktorej sme mali náročné chvíle. Nikdy sme sa nevzdali a bojovali sme. Dnes sme boli odmenení za našu prácu. Chcem pogratulovať Kimimu a poďakovať Felipemu, ktorý opäť demonštroval svoju lojálnosť Ferrari. Bez jeho pomoci by sme tento výsledok nedosiahli."

Kimi Räikkonen získal titul so ziskom 110 bodov, pričom obaja rivali z McLarenu ich mali na svojom konte 109. Štvrtý Massa nazbieral napokon 94 bodov. V Pohári konštruktérov vyhralo Ferrari po diskvalifikácii McLarenu s obrovským 103-bodovým náskokom pred BMW.

Ferrari tak v roku 2007 dokázalo, že i preskupený tím má majstrovské kvality a hoci bola éra Schumachera krásna, o nič horšie to nemusí byť ani bez neho. Michael navyše z tímu úplne neodišiel a počas roka spolupracoval so Scudériou ako konzultant. V závere kalendárneho roka sa dokonca posadil do červeného auta, s ktorým absolvoval niekoľko testov.

V roku 2008 bude transformácia Ferrari pokračovať. Jean Todt už totiž nebude šéfom stajne a svoje kompetencie odovzdal Stefanovi Domenicalimu.